Medzivojnové obdobie

Európa, 1923

Medzivojnové obdobie (lat. Interbellum) je v histórii 20. storočia obdobie od konca prvej svetovej vojny po začiatok druhej svetovej vojny, teda od prímeria 11. novembra 1918 do napadnutia Poľska 1. septembra 1939.[1] Z hľadiska periodizácie dejín, je medzivojnové obdobie začiatkom moderných dejín.[2] Vzhľadom na ťažké dôsledky, ktoré mala prvá svetová vojna na obyvateľstvo celého sveta a hlavne Eurázie, kde prebiehala najintenzívnejšie, nebolo možné počítať s plnohodnotným návratom k normálnemu predvojnovému životu. Prestali existovať viaceré veľké predvojnové štáty ako Rakúsko-Uhorsko, Ruské impérium aj Osmanská ríša.

Pre toto obdobie sú zásadné viaceré morálne a politické dôsledky vojny. Išlo o dobu poznamenanú rastúcou politickou nestabilitou v dôsledku straty dôvery v demokratické zriadenie a nástupom diktatúr fašizmu v Taliansku, nacizmu v Nemecku, komunizmu v Sovietskom zväze.[3] Obdobie sa ale zároveň vyznačovalo aj vedeckým pokrokom a rastom životnej úrovne (hlavne v druhej polovici 20. rokov) v mnohých krajinách. Tento rast však výrazne zasiahla veľká hospodárska kríza v 30. rokoch.

Medzivojnové obdobie na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Pre územie dnešného Slovenska bolo medzivojnové obdobie príznačné vznikom prvého samostatného štátu, v ktorom malo územie obývané Slovákmi administratívne vymedzené hranice, a kde boli Slováci (síce spolu s Čechmi (tiež Moravanmi a Slezanmi a obyvateľstvom Podkarpatskej Rusi) ako súčasť tzv. národa československého) štátotvorným národom. Slováci mali možnosť v medzivojnovom období okúsiť život v modernom demokratickom štáte – Československej republike. Za krátky čas si tak mohli s pomocou Čechov vybudovať fungujúce školstvo, kultúru a viaceré národné inštitúcie.[4][5] Krajina sa postupne stala ostrovom demokracie v Strednej Európe, navyše obklopená nacistickým Nemeckom, diktátorskými štátmi v Poľsku a Maďarsku, ktoré si kládli územné nároky na československé územie, čo napokon viedlo k Mníchovskej dohode a Viedenskej arbitráži a napokon krátko pred druhou svetovou vojnou k okupácii Českých zemí a vzniku Protektorátu Čechy a Morava a oddeleniu samostatného Slovenského štátu.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. OVERY, R. J.. The Inter-war Crisis 1919-1939. [s.l.] : Pearson Education, 2007. 166 s. ISBN 978-1-4058-2468-2.
  2. Žukov, Je. M.. Sovetskaja istoričeskaja enciklopedia (Советская историческая энциклопедия). Moskva : Sovietskaja enciklopedia, 1976. 518 s.
  3. McNeill, W. H., (Editor). Berkshire Encyclopedia of World History. [s.l.] : Berkshire Publishing Group, 2005. 2221 s. ISBN 978-0-9743091-0-1.
  4. Kováč, D., Kratochvíl, V., Kamenec, I., Tkadlečková, H.. Dejepis (pátrame po minulosti Pre 9. ročník ZŠ a 4. ročník gymnázia s osemročným štúdiom). Bratislava : Orbis Pictus Istropolitana, 2012. 127 s. ISBN 978-80-8120-189-9.
  5. JANČIGA, Roman. Republika po slovensky sa menuje „súvec“. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2017-04-28. Dostupné online [cit. 2017-07-23]. ISSN 1335-4418.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Dieser Artikel basiert auf dem Artikel Medzivojnové obdobie aus der freien Enzyklopädie Wikipedia und steht unter der Doppellizenz GNU-Lizenz für freie Dokumentation und Creative Commons CC-BY-SA 3.0 Unported (Kurzfassung). In der Wikipedia ist eine Liste der Autoren verfügbar.